Fotovoltické panely umožňujú priamu premenu slnečného žiarenia na elektrickú energiu. Tento proces je založený na tzv. fotovoltickom efekte objavenom v roku 1839 Edmundom Bequerelom. Uvedený jav je charakterizovaný priamym vyrazením elektrónu zo svojej obežnej dráhy fotónom slnečného žiarenia. Prvý fotovoltický panel vyrobený z kryštalického kremíka bol vyvinutý firmou Bell Telephone Labs. v roku 1954.
Výhodou fotovoltických panelov je, že pracujú bezpečne, ticho a nemajú žiadne pohyblivé časti a dajú sa vyrobiť z kremíka, jedného z najčastejšie sa vyskytujúcich prvkov v zemskej kôre. Ak má byť využitý pre fotovoltiku, musí prejsť komplikovaným a viacstupňovým systémom technologického spracovania. Počas neho sa z obyčajného kremíkového piesku získa vysoko čistý, kryštalický kremík. Podľa kryštálovej štruktúry a výrobnej technológie rozlišujeme:
- monokryštalické fotovoltické panely
- polykryštalické fotovoltické panely
- tenkovrstevné fotovoltické panely
Monokryštalické fotovoltické panely
Pozostávajú z jedného kryštálu a v porovnaní s ďalšími kremíkovými bunkami majú najvyššiu účinnosť pri priamom slnečnom žiarení, keď je panel kolmo na slnečné žiarenie. Používajú sa prevažne v miestach, kde je obmedzená plocha pre generovanie elektrického prúdu. Zároveň sú ideálne v krajinách situovaných bližšie k rovníku. Charakteristickým povrchovým zafarbením je čierna a tmavomodrá farba.
Polykryštalické fotovoltické panely
Povrchovo ich charakterizuje modré zafarbenie. Ich kryštálová štruktúra je iba čiastočne usporiadaná, čo sa prejavuje v trochu nižšej účinnosti. Avšak, ich výhodou je lepšia účinnosť pri slnečnom žiarení pod rôznymi uhlami ako u monokryštalických fotovoltických paneloch. Zároveň ich výroba je jednoduchšia a patria k najčastejšie používanej technológii v rámci fotovoltiky.
Tenkovrstevné fotovoltické panely
Poznáme ich podľa tmavohnedého až čierneho zafarbenia. Pozostávajú z tenkej, nekryštalickej (amorfnej) kremíkovej vrstvy. Vďaka veľmi nízkej spotrebe materiálu patria k obzvlášť cenovo dostupným riešeniam, ktoré však vyžadujú väčšiu plochu pre inštaláciu. Pri dopade svetla majú nižšiu účinnosť, avšak ich výhoda sa prejavuje pri nízkej intenzite svetla alebo pri difúznom svetle a rovnako pri vysokých prevádzkových teplotách.
Meniče napätia pre fotovoltické zariadenia
Hlavnou funkciou meniča je premena jednosmerného prúdu generovaného fotovoltickými panelmi na striedavý prúd s napätím 230 V, ktorým napájame elektrické prístroje. Samotný menič nefunguje iba ako menič elektrického prúdu. Multifunkčné zariadenie rôznych fotovoltických systémov plní aj ďalšie úlohy, napr. monitorovanie a riadenie celého fotovoltického zariadenia; registrácia všetkých prevádzkových údajov; ochrana siete pred príliš veľkou dodávkou; zabezpečuje dosahovanie maximálneho výkonu a rôzne iné úlohy.
Fotovoltické zariadenie
Predstavuje fotovoltický systém, ktorý vyrába a dodáva elektrinu napojením na elektrické rozvody nehnuteľnosti alebo distribučnú sústavu. Skladá sa z viacerých komponentov. Medzi základné patria: fotovoltické panely, montážny systém, menič napätia, poistková skriňa. Medzi sebou sú prepojené elektrickými káblami na jednosmerný a striedavý prúd. Každé fotovoltické zariadenie, ktoré vyrába elektrinu pre vlastnú spotrebu nehnuteľnosti (prípadné prebytky odovzdané do distribučnej sústavy), resp. pre priamy predaj do distribučnej sústavy musí spĺňať požiadavky definované príslušným prevádzkovateľom distribučnej sústavy.
Zdroj: BP EcoTrading, s.r.o.