Inštalácia je úspešná, ak je v odbernom mieste spotrebovaných 100 % vyrobenej energie a regulácia zdroja zabezpečuje nulové alebo takmer nulové pretoky do DS. Tým sa eliminuje riziko odpojenia zo strany distribučnej sústavy. Majiteľ musí mať neustály prehľad o prevádzke a funkčnosti lokálneho zdroja a to aj keď si lokálny zdroj nevyžaduje zvláštne zásahy, len pravidelnú preventívnu údržbu.

Zaujímavo vychádza lokálny zdroj aj v číslach. Ako príklad poslúži fotovoltický systém inštalovaný na streche priemyselnej haly s nepretržitou trojzmennou prevádzkou a inštalovaným výkonom 100 kWp. Investičné náklady zahŕňajúce fotovoltické panely s nosnou konštrukciou, meničmi prúdu, montáž, elektroinštaláciu, inžiniering a pripojene predstavujú cca 108 000 eur. Ročné náklady na údržbu sú cca 500 eur. Predpokladané ročné množstvo ušetrenej energie predstavuje 115 000 kWh, čo pri priemernej cene 0,12 eur/kWh znamená 13 800 eur ušetrených nákladov. Návratnosť investície sa tak odhaduje na menej ako 9 rokov, pri zohľadnení rastúcich cien elektrickej energie aj menej ako 7,5 roka. Životnosť inštalácie pritom môžeme počítať minimálne 30 rokov. Doba prípravy a realizácie takéhoto projektu by mala klesnúť implementáciou do zákona zo 6 na 3 mesiace.

Využitie v poľnohospodárstve

Solárnej energii sa často vyčíta, že elektrárne zaberajú ornú pôdu. S týmto hendikepom sa krajiny vyrovnávajú rôzne a elektrárne sa stavajú na vode, či púšťach. Nemci ale v ostatných rokoch testujú spôsob, akým elektrárne môžu existovať na ornej pôjde, čo by mohla byť cesta pre farmárov, zaujímajúcich sa o lokálny zdroj. V blízkosti Bodamského jazera stojí nad ornou pôdou 5 metrov vysoká konštrukcia, na ktorej sú v pravidelných rozostupoch umiestnené panely s celkovým výkonom 200 kilowattov. Pôda pod nimi bola využitá na experimentálne pestovanie pšenice, zemiakov, zeleru, či ďateliny.

Spojením poľnohospodárskej produkcie a solárnej energetiky možno podľa vedcov z Fraunhofer ISE zvýšiť efektivitu využitia pôdy o 186 percent. Výhoda čiastočného zatienenia poľnohospodárskej plochy sa ukázala predovšetkým počas minulého horúceho leta. Najlepšie sa darilo zeleru, pri ktorom narástli výnosy až o 12 percent, pri pšenici a zemiakoch predstavoval nárast 3 percentá. Aplikácia solárnych panelov nad poľom s paradajkami sa testovala aj v indickom štáte Maharashtra, kde priniesla až o 40 percent vyššie výnosy. Ďalší projekt realizujú výskumníci z Fraunhofer ISE v Alžírsku.

Solárne panely znížili slnečné žiarenie dopadajúce na rastliny len zhruba o tretinu, v porovnaní s referenčným poľom bez zatienenia fotovoltikou. Pôda pod solárnymi panelmi mala navyše na jar a v lete nižšiu teplotu a udržala sa v nej vyššia vlhkosť. Prvé testy agrofotovoltiky tak naznačili, že riešenie môže mať pozitívny vplyv aj na vodnú bilanciu. Dochádza totiž k menším výparom a súčasne možno konštrukciu využiť pre zachytávanie dažďovej vody. “Dá sa predpokladať, že tieň pod polopriehľadnými solárnymi panelmi umožnil rastlinám lepšie znášať horúce a suché podmienky minulého roka,” komentovala výsledky pozorovaní Andrea Ehmannová, expertka na rastlinnú produkciu. To, podľa tímu vedcov, dáva šancu využiť prínosy kombinácie solárnej energie a poľnohospodárstva v oblastiach ohrozených suchom.

Horúce leto sa tiež premietlo do vyššej výroby solárnych elektrární. V roku 2018 dosiahlo slnečné žiarenie hodnoty 1319,7 kilowatthodín na meter štvorcový, čo predstavuje medziročný nárast o približne 8 percent. Solárne panely tak počas roka vyrobili 249 857 kilowatthodín elektriny. Cena systému s polopriesvitnými panelmi sa podľa expertov z Fraunhofer ISE blíži nákladom na obstaranie malej strešnej fotovoltickej elektrárne.

Agrofotovoltika a lokálny zdroj

Ak by sa elektrina zo solárnych panelov nad poľom spotrebovávala priamo v mieste výroby, kombinácia prinesie viacero synergických efektov pre poľnohospodárov. Tí by ju mohli využiť predovšetkým pre pohon elektrifikovaných traktorov a ďalších poľnohospodárskych strojov, ktoré sú už na trhu dostupné. “Agrofotovoltika môže poskytnúť odpoveď na diskusiu, či na poli uprednostniť výrobu potravín, alebo energie. Technicky môžu poľnohospodári „žať“ oboje. Hlavná úloha výroby potravín zostane zachovaná a produkcia solárnej elektriny prispeje k čistej mobilite a ochrane klímy,” zhrnul aktuálne výsledky výskumu Stephan Schindel z Fraunhofer ISE.

Základné legislatívne podmienky LZ (v zmysle §4b novelizovaného zákona č. 309/2009)

  • Len obnoviteľný zdroj elektrickej energie
  • Musí byť pripojený do existujúceho odberného miesta
  • Vyrába elektrinu na účely pokrytia vlastnej spotreby odberného miesta, nie dodávky do sústavy
  • Inštalovaný výkon zdroja nepresiahne MRK na odber, max. 500 kW
  • Pripojený do sústavy na základe zmluvy o pripojení
  • Nemá nárok na podporu OZE, má prednostné právo na bezplatné pripojenie (aj pred „doplatkovými“ zdrojmi) a výmenu elektromeru
  • Nejedná sa o podnikanie v energetike, pokiaľ nepredáva elektrinu
  • Na koncovú spotrebu elektriny vyrobenej z LZ sa nevzťahuje TPS 
  • Ak dodá do sústavy viac ako 10 % inštalovaného výkonu po dobu min. 2 po sebe nasledujúcich ¼ hod., PDS má právo odpojiť LZ od sústavy po dobu, pokiaľ nevykoná opatrenia na zabránenie tohto stavu

Výhody Lokálneho zdroja

  • univerzálnosť inštalácie
  • škálovateľnosť veľkosti
  • regulovateľnosť výkonu
  • spoľahlivosť a bezúdržbovosť
  • úsporné opatrenie na zníženie energetickej spotreby podniku
  • návratnosť projektu pri FV do 10 rokov

Zdroj: https://www.sapi.sk/lokalny-zdroj